Ako sa ne/stať obeťou (nielen) na internete – stručný návod

Už som klikol, zadal heslo alebo poslal peniaze – čo teraz?

Existujú v princípe dva základné spôsoby, ako prísť o niečo v online priestore. Pri prvom z nich ešte osobitne vyčlením dlhodobé investičné a romantické podvody – fungujú presne naopak než všetko ostatné a dnes spôsobujú najvyššie škody z celej tejto zbierky.

Spôsob 1

Najčastejšie obeť poskytne útočníkovi informácie/peniaze/prístup do PC/mobilu dobrovoľne, pretože je vmanipulovaná do stavu radosti/strachu/časového stresu/„nie normálneho stavu“. Teda stavov, v ktorých ľudia nekonajú úplne racionálne.

Príklady

1. Obeť dostane ponuku cez e-mail/SMS/telefón, že niečo vyhrala alebo cena (doplňte, čo by ste strašne chceli) na hodinu klesla na polovicu, ale musí rýchlo reagovať, pretože ponuka vyprší. Ziskuchtivosť funguje veľmi dobre.
2. Obeti zavolá „priateľ“ jej dieťaťa/partnera/rodiča, že dieťa/... spôsobilo nehodu, bol zistený alkohol, ale za nejaké to € sa to dá vybaviť. Samozrejme musí to byť hneď, za chvíľu to už nepôjde, chápeme sa. Strach funguje veľmi dobre.

   Dnešná verzia je textová a rastie najrýchlejšie zo všetkého: na WhatsApp príde správa „ahoj mami, mám rozbitý telefón, toto je moje nové číslo“ a po chvíli prosba zaplatiť faktúru alebo poslať fotku karty. Slovenská sporiteľňa na tomto type podvodu eviduje za celý rok 2023 škodu 13 000 €, za rok 2024 necelých 40 000 € – a len za január a február 2025 už 436 222 €, pri priemernej škode 1 400 € (SLSP, 12. 3. 2025).

   Klonovanie hlasu je pritom reálne riziko, nie sci-fi. Doložený je zatiaľ hlavne firemný prípad: zamestnanec spoločnosti Arup previedol po videokonferencii, na ktorej boli deepfake „finančný riaditeľ“ aj deepfake „kolegovia“, v pätnástich transakciách približne 25,6 milióna dolárov (CNN, 16. 5. 2024). Doložený slovenský prípad s naklonovaným hlasom rodinného príslušníka zverejnený nie je, takže to berte ako reálne riziko, nie ako domácu štatistiku.

   Obrana je staromódne jednoduchá: zložte a zavolajte na číslo, ktoré máte v telefóne uložené. A dohodnite si v rodine kontrolné slovo, ktoré nie je na žiadnej sociálnej sieti. Hlas sa dá napodobniť, dohodnuté slovo nie.

3. Obeti zavolá „niekto z oddelenia IKT“ alebo „niekto zhora“, že sa mení systém, nadiktuje jej adresu nového systému a ona sa má skúsiť prihlásiť (hlavne to musí urobiť rýchlo). Dôverčivosť nie je vada charakteru, je to predvolené nastavenie väčšiny ľudí – a útočník s ním počíta. Často je obeť dotlačená do pozície, že ak odmietne pomôcť, bude to mať pre niekoho zlé dôsledky (princíp oklamania dôverčivého dobráka):

   Prosím vás, pomôžte mi. Potrebujem to prihlásenie otestovať z vášho oddelenia ešte dnes a nik iný mi nedvíha telefón, už ste posledné oddelenie a musím ísť po dcérku do škôlky.

   Škôlku o chvíľku zatvárajú, zasa časový stres. Obeť nechce byť zlá. Chápe. Pomôže. Nechce byť zodpovedná za to, že malé dievčatko ostane na noc zavreté v škôlke.

4. Obeť kliká, na čo vidí.

   Vážení zamestnanci, zaregistrovali sme pokusy o napadnutie systému vzdelávania. Naše oddelenie IKT reagovalo ako vždy promptne, a preto predpokladáme, že nedošlo k vážnemu narušeniu integrity systému. V každom prípade vás ale žiadame, aby ste sa urýchlene prihlásili do systému vzdelavanie.uniza.sk, skontrolovali, či je všetko v poriadku a všetko podozrivé nahlásili oddeleniu IKT.

   Pre útočníka nie je problém napodobniť ľubovoľnú stránku, a preto tam veľmi ľahko zadáte meno a heslo. Skutočná adresa, na ktorú vás dostane odkaz, nie je tá, ktorú vidíte.

   Na počítači sa skutočná adresa zobrazí v stavovom riadku vľavo dole, keď na odkaz ukážete kurzorom. Funguje to asi všade – v prehliadačoch, v pdf prehliadačoch, v textových editoroch, v e-mailoch. V závislosti od programu sa môže zobrazovať aj hore. Na telefóne kurzor nie je, tam treba odkaz dlho podržať, kým sa objaví náhľad s adresou.

   A teraz to hlavné: kontrola adresy je len záložná zbraň pre prípad, že ste už klikli. Do žiadneho systému sa neprihlasujte cez odkaz z e-mailu ani z SMS – ani vtedy, keď odkaz vyzerá v poriadku. Otvorte si stránku z vlastnej záložky alebo adresu napíšte ručne. Moderný phishing už často žiadny čitateľný odkaz nedá – namiesto neho je tam tlačidlo „Prihlásiť sa“, QR kód alebo príloha, a vtedy sa nedá skontrolovať nič.

   Ako čítať adresu

   Napísal som, že obeť sa možno rozhodne nekliknúť. Mnoho ľudí totiž nevie, ako sa adresa číta. Čítajte ju odzadu, od prvej lomky doľava: pri bežných doménach ako .sk, .com alebo .org rozhoduje posledná dvojica pred prvou lomkou. Pri adrese http://vub.internetbanking.sk/prihlasenie je to internetbanking.sk – a to je doména, ktorú si mohol zaregistrovať kto chce. Slovo vub je len podadresa, ktorú si vlastník domény pomenuje, ako sa mu zachce. Stránka VÚB by teda musela byť typu internetbanking.vub.sk, teda s vub.sk na konci. Tak ako my máme vzdelavanie.uniza.sk – s uniza.sk na konci.

   Tri varianty, ktoré reálne uvidíte:

   • vzdelavanie-uniza.sk – spojovník namiesto bodky. Celá doména je vzdelavanie-uniza.sk a s univerzitou nemá nič spoločné.
   • vzdelavanie.uniza.sk.login-portal.xyz – správna adresa strčená doprostred. Skutočná doména je login-portal.xyz.
   • unlza.sk, uniza-sk.com – zámena alebo pridanie znaku – oko na to nereaguje.

   Jedna výhrada, aby to nevyzeralo jednoduchšie, než to je: pravidlo „rozhoduje posledná dvojica“ platí pre .sk a väčšinu bežných domén, ale nie univerzálne – napríklad pri britských .co.uk rozhoduje trojica. Keď si nie ste istí, nehádajte a otvorte si stránku z vlastnej záložky.

   A čo nie je znakom pravosti: zámok a „https“. Certifikát je dnes zadarmo a vydáva sa automaticky, takže ho má prakticky každá podvodná stránka. Zámok potvrdzuje len to, že prenos je zašifrovaný – nič nehovorí o tom, kto je na druhom konci. (Už v roku 2021 malo https 83 % phishingových stránok a APWG túto metriku odvtedy prestal zverejňovať, pretože prestala byť zaujímavá.) Pozerajte sa na doménu, nie na zámok.

   Praktická pomôcka na záver: správca hesiel je zároveň detektor phishingu. Ak vám na stránke, kde ho bežne ponúka, zrazu heslo nenavrhne, je to silný varovný signál – skontrolujte doménu. Dôvod môže byť aj nevinný, napríklad iné nastavenie párovania adries, ale overiť si to stojí za tú sekundu.

   Kto to naozaj poslal

   Odoslať e-mail, ktorý vyzerá ako od dekana alebo od IKT, je pre útočníka jednoduché. Uvidíte tri varianty:

   1. Podvrhnuté zobrazované meno. V poštovom programe svieti „prof. XY, dekan“, ale adresa je dekan.uniza@gmail.com. Preto si rozkliknite adresu, nie meno.
   2. Podobná doména – uniza-sk.com, unlza.sk.
   3. Naozaj ukradnuté konto kolegu. Adresa je pravá, všetky kontroly prejdú, správa príde v existujúcom vlákne a osloví vás menom. Toto je dnes jeden z najťažšie rozpoznateľných prípadov a najspoľahlivejšia obrana je overiť si obsah iným kanálom. Zavolať.

   Z hlavičiek správy sa dá zistiť, odkiaľ e-mail naozaj prišiel (Received: from), ale nad hranicou prijímajúceho servera sa dajú falšovať. Použiteľnejšie je pozrieť si v hlavičke Authentication-Results: a hľadať, či je pri spf=, dkim= a dmarc= napísané pass alebo fail, a či sa nelíši From: od Reply-To:. Návod pre Outlook. Gmail: v správe menu s tromi bodkami → Zobraziť originál. Je to ale skôr pre technicky zdatnejších. Pre všetkých ostatných platí to podstatnejšie: dôležitú alebo podozrivú správu si overte iným kanálom – telefonátom na číslo, ktoré už poznáte, nie na to zo správy.

   A jedno pravidlo, ktoré platilo dvadsať rokov a už neplatí: gramatické chyby nie sú znakom podvodu. Bezchybný slovenský e-mail v štýle dekanátu dnes napíše jazykový model za pár sekúnd. Ak niekto ešte robí preklepy, je to jeho lenivosť, nie zákonitosť.

5. Obeti zavolá „jej banka“ alebo „vyšetrovateľ“, že na účte je podozrivá platba alebo že si niekto na jej meno berie úver. Na displeji svieti skutočné číslo banky. Riešenie? Previesť peniaze na „bezpečný účet“, prípadne nainštalovať TeamViewer, aby jej s tým „pomohli“. Autorita plus strach je najsilnejšia kombinácia, aká existuje.

   Číslo na displeji nedokazuje nič – podvrhnúť volajúce číslo je triviálne, vrátane čísla banky aj čísla 158. Banka ani polícia od vás po telefóne nikdy nebude chcieť prihlasovacie údaje, kód z SMS ani prevod. A ako píše NBS: „Takýto účet neexistuje.“ Zložte a zavolajte späť na číslo z rubu svojej karty (Tatra banka má na to *1100).

6. Obeti zavolá „technická podpora Microsoftu“, prípadne jej to oznámi vyskakovacie okno na stránke: váš počítač je infikovaný, zavolajte na toto číslo. Nasleduje prosba nainštalovať AnyDesk či TeamViewer alebo spustiť Quick Assist, ktorý je priamo vo Windows – a útočník si otvorí internet banking na počítači, kde ste už prihlásení. Že to nie je teoretické: Microsoft zdokumentoval skupinu, ktorá si takto otvorí spojenie cez Quick Assist a nasadí ransomware Black Basta (Microsoft, 15. 5. 2024), a slovenské banky hlásia to isté (HopToDesk, TeamViewer).

   Po nevyžiadanom telefonáte neinštalujte nič, čo umožňuje vzdialený prístup. Ani „len na chvíľku“, ani „len aby videli, čo máte na obrazovke“. Microsoft vám nevyžiadane nezavolá, že máte infikovaný počítač.

7. Obeť naskenuje QR kód, pretože QR kód je adresa, ktorú nevidí. V apríli 2025 sa v Bratislave objavili nálepky s podvodným QR kódom na parkovacích automatoch (Riazanská, Heydukova, Kamenné námestie) a podvodníci ich opakovane lepili späť; magistrát eviduje asi desať prípadov (STVR, 30. 4. 2025). Mesto k tomu dodalo dva rozpoznávacie znaky, ktoré sa dajú použiť aj inde: originálny kód je vytlačený priamo na automate, nie je to nálepka, a legitímny QR kód na parkomate nikdy nevedie priamo na platobnú bránu, iba informuje o možnostiach platby.

   Po naskenovaní si adresu prečítajte, kým čokoľvek potvrdíte. Platí pre ňu presne to isté čítanie odzadu ako vyššie.

8. Obeť niečo predáva na Bazoši, Vinted alebo OLX. Ozve sa jej kupujúci a pošle odkaz, ktorý vyzerá ako stránka kuriéra (Packeta, DPD) alebo banky, kde si má „vyplatiť peniaze“. Obeť tam zadá údaje karty alebo sa prihlási do bankingu – a účet je prázdny.

   Na prijatie peňazí nikdy nepotrebujete číslo karty, CVV ani prihlásenie do internet bankingu. Kto to od vás žiada, kradne. Bez výnimky.

Spôsob 1b – dlhá hra

Všetko vyššie stojí na tom, že obeť nemá čas si to rozmyslieť. Existuje ale aj presne opačný postup a ten dnes robí najviac škody: útočník si na budovanie dôvery vyhradí týždne až mesiace. Žiadny stres, žiadny časový tlak. Obeť posiela peniaze opakovane, dobrovoľne a v dobrej nálade – a keď ju banka chce chrániť, háda sa s bankou.

Podľa VÚB tvorili investičné podvody od začiatku roka 2026 73 % všetkých podvodných transakcií, kým na klasický phishing pripadá už len okolo 5 % strát klientov. Najzraniteľnejšia skupina nie sú „naivní mladí“, ale ľudia medzi 50 a 75 rokmi – teda tí, čo majú o čo prísť (SITA / VÚB, 28. 3. 2026).

Ako to vyzerá

1. Reklama na Facebooku alebo Instagrame s tvárou známej osoby. Na Slovensku sú doložene zneužití napríklad minister financií spolu s moderátorkou TV JOJ (varovanie MF SR, júl 2025), generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne alebo moderátorka TV Markíza spolu s falošnou kópiou portálu Aktuality.sk. NBS varovala aj pred zneužívaním log SPP, Slovnaftu a ČEZ (NBS, 26. 1. 2024).
2. Odkaz vedie na „spravodajský portál“, ktorý vyzerá ako reálne médium.
3. Registračný formulár, kde obeť nechá telefónne číslo.
4. Zavolá call centrum. Slušne, trpezlivo, s dobrou slovenčinou.
5. Prvý vklad, typicky 250 €. Na obrazovke pribudne „zisk“.
6. Ďalšie vklady, väčšie. Niekedy inštalácia vzdialeného prístupu, „aby vám s tým pomohli“.
7. Pri žiadosti o výplatu ticho. Prípadne požiadavka doplatiť „daň“ alebo „poplatok“, aby sa výplata uvoľnila.

Jeden konkrétny krok, ktorý zaberie minútu a zastaví to celé: overte si spoločnosť v registri NBS na subjekty.nbs.sk. Ak subjekt v registri nenájdete, nemá na Slovensku oprávnenie poskytovať tú regulovanú finančnú službu, za ktorú sa vydáva.

To isté v inej omáčke je romantický podvod: mesiace každodennej komunikácie s človekom, ktorého nikdy neuvidíte, a potom jednorazová krízová situácia, ktorú treba vyriešiť peniazmi.

Spôsob 2

Umiestnením škodlivého softvéru (malware) do počítača alebo mobilu obete. To tiež možno urobiť v princípe dvomi spôsobmi.

Ako sa tam dostane

1. Útočník využije chybu operačného systému alebo niektorého programu. Hlavnou obranou sú pravidelné aktualizácie – systému, prehliadača aj telefónu, ideálne automatické. Antivírus patrí k základnej výbave a na Windows na to stačí zabudovaný Microsoft Defender (v testoch AV-TEST z júna 2026 dostal 17,5 bodu z 18). Odporúča sa aj firewall, základný je aj vo Windows. V niektorých prípadoch je obeť naozaj bezbranná. O dosť častejšie ale platí nasledujúci bod.

   Dôležitejšie než výber antivírusu je vedieť, čo antivírus nedokáže: nespoliehajte sa na to, že vás zachráni pred útokom, kde všetko urobíte vy sami – sami vložíte príkaz do „Spustiť“, sami nainštalujete AnyDesk, sami odošlete prevod. A presne tam sa útoky za posledné roky presunuli.

2. Malware si nainštaluje samotná obeť, pretože:
   • Uverí niečomu, najčastejšie e-mailu. Takto sa môže dostať do počítača aj malware z predchádzajúceho bodu, pričom obeť často ignoruje upozornenia antivírusového programu, pretože v e-maile bolo jasne napísané:

     Tento super program je (hlúpymi) antivírusmi často chybne označovaný za vírus.

   • Použije crack (crack = softvér, ktorý neutralizuje kontrolu licencie), aby mohla používať platený program. Crack vytvoril niekto neznámy, ale na 100 % mal iba dobré úmysly.
   • Stiahne si program z reklamy nad výsledkami vyhľadávania. Hľadá VLC, WinRAR, ovládač k tlačiarni – a klikne na prvý výsledok, ktorý je platená reklama vedúca na doménu, ktorá vyzerá ako oficiálna. Toto je zradnejšie než crack, pretože obeť je presvedčená, že je na oficiálnej stránke. Softvér sťahujte z domény, ktorú ste našli sami, nie z reklamy.
   • Nainštaluje si rozšírenie prehliadača, ktoré „zvýrazňuje zľavy“ alebo „prekladá stránky“. Rozšírenie vidí všetko, čo v prehliadači robíte, vrátane internet bankingu. Prejdite si zoznam svojich rozšírení a vyhoďte, čo nepoznáte.
   • Dostane e-mail:

     Toto video o nej stiahli zo všetkých platforiem. My ho máme.

     A v ňom samozrejme aj odkaz bohvie kam. Zvedavosť je najlacnejší nástroj útočníka. A máme tu opäť klikanie na čokoľvek a často aj iné.
   • Nájde na chodbe USB kľúč s nálepkou ODMENY 2023 – 2026. Čo urobí? To, čo by urobil skoro každý – a presne s tým útočník počítal. Nemusel hľadať chybu v systéme, stačila mu nálepka a chodba.

Dva aktuálne triky, na ktoré antivírus nestačí

„Overte, že nie ste robot“ – a vložte si to do Spustiť

Stránka zobrazí falošnú CAPTCHA alebo chybové hlásenie: Verify you are human, napodobenina overenia Cloudflare, „chyba prehrávača“. Kliknutie na overenie spustí skript, ktorý vám potichu vloží príkaz do schránky. Potom vás stránka slušne navedie: stlačte Win+R, Ctrl+V, Enter. Na Macu to isté v Termináli. Spustí sa PowerShell alebo mshta.exe a stiahne škodlivý kód maskovaný ako obrázok či hudba. Presný postup aj s tou trojicou klávesov rozpísal CSIRT FEI STU, dôsledky a obranu Microsoft.

Prečo by to malo zaujímať práve nás: v prvej polovici roku 2026 bolo Slovensko so siedmimi percentami druhá najzasiahnutejšia krajina na svete, hneď za Japonskom (14 %), a detekcií bolo o 108 % viac než v druhej polovici 2025 (ESET Threat Report H1 2026, PDF). A antivírus tu nie je záchranná sieť: Defender síce mnohé varianty ClickFixu deteguje, ale ten prvý nebezpečný krok ste práve autorizovali vy sami. Microsoft to formuluje priamo – práve tým, že technika stojí na ľudskom zásahu, dokáže sa dostať cez bežné automatické ochrany.

Príkaz, ktorý ste dostali z webovej stránky, nikdy nevkladajte do „Spustiť“ (Win+R), do PowerShellu ani do Terminálu. Legitímna CAPTCHA po vás nikdy nebude chcieť stlačiť Win+R. Žiadna. Nikdy.

Aplikácia, ktorá z mobilu obete urobí čítačku pre útočníka

Reťaz začína ako čokoľvek vyššie: SMS o preplatku, telefonát „bankára“, odkaz na inštaláciu aplikácie mimo oficiálneho obchodu. Tá aplikácia potom prečíta NFC z fyzickej karty priloženej k telefónu obete a prenesie údaje v reálnom čase na telefón útočníka, ktorý s nimi platí alebo vyberá z bankomatu na druhom konci Európy. Pôvodne to boli tri české banky medzi novembrom 2023 a marcom 2024 (ESET Research), dnes sa tie kampane na Slovensku vydávajú za NBS a za aplikáciu George – a podľa ESETu bolo za prvé štyri mesiace roku 2026 viac detekcií než za celý rok 2025 (techbyte.sk, 8. 5. 2026). Slovenská sporiteľňa opisuje priebeh vrátane vety „prikladajte ku karte mobil otočený obrazovkou dole“ a priemernej škody 3 000 € (SLSP, 21. 8. 2025).

Banka vám nikdy nepošle APK ani vás nebude navádzať na inštaláciu bankovej aplikácie z odkazu. Bankové aplikácie inštalujte len z oficiálneho obchodu – Google Play, App Store, prípadne Huawei AppGallery, ktorý slovenské banky tiež používajú. A banka vás nikdy nepožiada priložiť platobnú kartu k telefónu. A ak od vás údajná banková aplikácia nainštalovaná z odkazu žiada povolenie Prístupnosť (Accessibility), okamžite skončite. Legitímne aplikácie toto povolenie používať môžu – napríklad čítačky obrazovky – ale banková appka stiahnutá mimo oficiálneho obchodu ho môže chcieť preto, aby sledovala a ovládala dianie na obrazovke – teda čítala, čo píšete, aj klikala za vás.

Prečo nestačí, že máte dvojfaktorové overenie

Toto je najdôležitejšia zmena od čias, keď táto stránka vznikla. Veta „mám dvojfaktor, mne sa to stať nemôže“ už neplatí, a to najmenej zo štyroch dôvodov.

• Phishing v reálnom čase. Podvodná stránka nie je kópia, ale priehľadný sprostredkovateľ: čo tam zadáte, pošle naživo skutočnej banke alebo Microsoftu, vrátane kódu z SMS a vrátane potvrdenia, ktoré ste práve odklikli v aplikácii. Po prihlásení si vezme session cookie a s ňou už nepotrebuje ani heslo, ani druhý faktor. Jedna jediná takáto služba (Tycoon 2FA) stála za 44,5 % všetkých svetových útokov na prihlasovacie údaje v roku 2025 a prešlo jej cez ruky viac než 77 000 kont z viac než 10 000 firemných domén, prevažne Microsoft 365 (Group-IB). Teda presne to, čo má univerzita.
• Únava z potvrdzovania. Útočník posiela potvrdzovacie výzvy dookola, aj o druhej v noci, kým to obeť neodklikne, len aby mala pokoj.
• Prenesenie čísla na cudziu SIM. Tým padne akékoľvek overenie cez SMS.
• „Nadiktujte mi ten kód.“ Najprimitívnejšia a stále funkčná verzia: volajúci sa vydáva za banku alebo za IKT a chce, aby ste mu prečítali kód, ktorý vám práve prišiel. Ten kód pritom prišiel preto, že sa práve prihlasuje on. Kód z SMS ani z aplikácie sa nediktuje nikomu. Nikdy.

Podľa CISA je jediným široko dostupným overením odolným proti phishingu overenie typu FIDO/WebAuthn – teda passkeys a hardvérové kľúče. Sú kryptograficky viazané na doménu, takže na podvodnej stránke sa jednoducho nedajú použiť – a to je celý ich zmysel. Aplikácia s kódom je lepšia než SMS, ale phishing v reálnom čase ju neuchráni. SMS a hlasové overenie sú najslabšie a majú byť poslednou možnosťou. Prakticky: passkey všade, kde to služba podporuje – na e-mail, na školské konto a, ak to už vaša banka ponúka, aj na banking. Kde to nejde, tak aspoň aplikácia s kódom namiesto SMS.

Čo hrozí špeciálne na univerzite

• Zmena čísla účtu dodávateľa. Finančne najnebezpečnejší útok na fakultu vôbec: e-mail „zmenili sme bankové spojenie, novú faktúru posielajte sem“. Pravidlo je jediné – zmenu účtu si overte telefonicky na pôvodné, už známe číslo. Nie na kontakt z toho e-mailu.
• E-mail „od dekana“ alebo „z vedenia“ so žiadosťou o urgentnú platbu, poukázanie alebo vyplnenie formulára. Príklad s „niekým zhora“ vyššie je presne toto, len v telefonickej verzii.
• Prevzaté konto kolegu. Phishing, ktorý prišiel z pravej adresy @uniza.sk, v existujúcom vlákne a s oslovením menom. Dnes jeden z najťažšie rozpoznateľných prípadov – najspoľahlivejšie je overiť si požiadavku iným kanálom, ideálne zavolať.
• Študentské lákadlá. „Preplatok školného“, „potvrdenie o štipendiu“, „chyba v zadaní záverečnej práce, prihláste sa“, „obnovte si prístup do Moodle pred skúškovým“. Časový stres je v skúškovom zadarmo.
• Cracky. Univerzita dáva Office aj Windows legálne, takže crack je tu úplne zbytočné riziko.
• Ako nahlásiť podozrivý e-mail. Prepošlite ho na IKT ako prílohu (alebo aspoň s hlavičkami). Nie tak, že najprv „skúsite“ ten odkaz, aby ste sa presvedčili.

Odkazy

Oficiálne slovenské

• NBÚ / SK-CERT – rady pre verejnosť, so samostatnými sekciami pre seniorov a pre žiakov a študentov: sk-cert.sk/sk/rady-a-navody/rady-pre-verejnost/
• SK-CERT – čo prebieha práve teraz: sk-cert.sk/threat/
• NBS – Pozor na podvody: nbs.sk/pozor-na-podvody/
• NBS – register subjektov. Má tá „investičná spoločnosť“ vôbec licenciu? subjekty.nbs.sk
• Kyberportál (MIRRI) – e-learning a znalostná báza: kyberportal.slovensko.sk

Osveta a rozbory

• Bezpečne na nete – sekcie pre seniorov, rodičov a učiteľov: bezpecnenanete.sk
• CSIRT FEI STU – slovenský rozbor tej falošnej CAPTCHA: csirt.fei.stuba.sk/blog/fake_captcha/
• NÚKIB (CZ) – kurzy pre verejnosť, školy, aj Kyber pohádky: osveta.nukib.gov.cz
• Western Union – Pozor na podvody: westernunion.com/sk/sk/fraudawareness/
• Prevencia kriminality (MV SR): prevenciakriminality.sk

Aj banky venujú bezpečnosti pár stránok

I keď sa dá nájsť neprázdny prienik, každá to poňala troška ináč. Čo tak pozrieť (porovnať), či je tá vaša v osvete lepšia ako tie ostatné?

• ČSOB – z tejto šestice najaktuálnejšie, majú tam reálne prebiehajúce kampane: csob.sk/bezpecnost
• Slovenská sporiteľňa – čo vám hrozí: slsp.sk/sk/ludia/bezpecnost/co-vam-hrozi
• Tatra banka – blog o bezpečnosti: tatrabanka.sk/sk/blog/bezpecnost/
• mBank – phishing a podvodné maily: mbank.sk/bezpecnost/klient/phishing/
• Poštová banka / 365.bank – bezpečnosť: moja.postovabanka.sk/ib/security365.aspx

Už sa to stalo? Prvá pomoc, kam to nahlásiť a checklist na koniec →