Mikroprocesor (CPU central processing unit) = mozog počítača
(zbernice = nervová
sústava, čipsety = duša)
Procesor obsahuje:
·
registre – sú to vnútorné pamäte procesora. Ich počet
a presné použitie závisí od typu procesora.
·
inštrukčnú sadu – logický obvod, ktorý
spracováva jednotlivé inštrukcie. CISC
a RISC. + súbor inštrukcií, ktoré realizujú najčastejšiu používané
a opakujúce sa činnosti multimediálnych aplikácií, SIMD
o MMX (Multi
Media eXtention) Intel
o 3DNow! AMD
o SSE2 Intel (Streaming
SIMD Extensions)
·
aritmeticko logická jednotka (ALU),
vykonáva počty a logické operácie
·
FPU
·
riadiaca jednotka, vyberá
inštrukcie
z pamäte
a dekóduje ich a vykonáva
·
systém prerušenia - prerušenie – je to signál, ktorý k procesoru vyšle niektoré hardwarové
zariadenie, alebo program. Procesor musí prerušiť svoju prácu a spustiť
príslušný obslužný program pre dané zariadenie.
·
pamäť cache je
to pamäť, medzisklad dát medzi rôzne rýchlymi komponentami. Účel: vzájomné
prispôsobovanie rýchlostí.
o vnútorná
cache – Interná cache (First Level Cache alebo Cache
prvej úrovne) L1 je to integrovaná malá pamäť priamo do procesora
o vonkajšia
cache – Externá cache (cache druhej úrovne)
označujeme ako L2 -
pri nových CPU L2 býva tiež v CPU, potom vonkajšia = L3
FSB
( front side bus)
·
rýchlosť/frekvencia s akou CPU
komunikuje s pamäťou
·
rýchlosť CPU závisí od FSB
a násobku (multiplier) napr: FSB=100MHz, multiplier =5,5 t.j. rýchlosť CPU
= 550MHz
·
PCI 33MHz, docielené delením FSB
(divider)
·
FSB je zvyčajne 66, 100, 133, 166, 200,
266, 333, 400, 533, 800MHz
·
Overclocking (pretaktovanie) – zvýšenie FSB Þ
zvýšenie prenosu po zberniciach Þ
celkové zvýšenie výkonu. Možné dôsledky: prehrievanie, zaradenia nedokážu
komunikovať danou rýchlosťou.
·
V súčasnosti sú FSB
dvoj/štvorkanálové(Quad-Pumped) t. j. 400MHz môže byť 2x200MHz, 533MHz=4x133MHz
základné vlastnosti mikroprocesorov:
·
inštrukčný súbor:
súbor inštrukcií, ktoré mikroprocesor môže
vykonať – CISC, RISC
·
šírka pásma
: počet
bitov spracovaných
v jednou inštrukciou
·
frekvencia procesora
: MHz
(1M=106), koľko inštrukcií za sekundu
procesor môže
vykonať
Pri bytoch, bitoch je 1K =1024, pri Hz
je 1K = 1000.
Procesor |
frekvencia v MHz |
Rok uvedenia |
Zbernica
|
|
vnútorná |
vonkajšia |
|||
286 |
4,7-25 |
1982 |
16 |
16 |
386DX |
16-40 |
1985 |
32 |
32 |
386SX |
16-33 |
1988 |
32 |
16 |
486DX |
16-133 |
1989 |
32 |
32 |
486SX |
16-133 |
1991 |
32 |
32 |
Pentium |
60-200 |
1993 |
32 |
64 |
Pentium II |
233-600 |
1996 |
32 |
64 |
Pentium III |
1000-1700 |
1999 |
32 |
64 |
Pentium 4 |
3200 |
2001 |
32 |
64 |
Itanium2 Opteron |
1500 |
2003 |
64 |
128 |
K6-III/450+.
Naľavo Socket 462 pre procesory Athlon XP a napravo
Socket 479 pre Pentium4
SLOT A
- AMD
Urýchlenie spracovania
inštrukcií
Kedysi mikroprocesory
(do 486) spracovávali inštrukcie sekvenčne (t.j. za sebou jednu po druhej)
Príklad:
|
1. takt |
2. takt |
3. takt |
4. takt |
5. takt |
6. takt |
7. takt |
1. inštrukcia |
1. fáza |
2. fáza |
3. fáza |
4. fáza |
|
|
|
2. inštrukcia |
|
|
|
|
1. fáza |
2. fáza |
3. fáza |
pipelining – spočíva v tom, že spracovávaná inštrukcia sa rozloží na viacero fáz
(napr. dekódovanie, vyhľadávanie parametrov, ap.), v každej fáze
inštrukcie sa využíva iná časť procesora, čo umožňuje súčasné vykonávanie
jednotlivých fáz, pričom každá inštrukcia sa vždy nachádza v inej.
|
1. takt |
2. takt |
3. takt |
4. takt |
5. takt |
1. inštrukcia |
1. fáza |
2. fáza |
3. fáza |
4. fáza |
|
2. inštrukcia |
|
1. fáza |
2. fáza |
3. fáza |
4. fáza |
3. inštrukcia |
|
|
1. fáza |
2. fáza |
3. fáza |
4. inštrukcia |
|
|
|
1. fáza |
2. fáza |
5. inštrukcia |
|
|
|
|
1. fáza |
superskalárna
architektúra – paralelné spracovanie, v CPU je napr. viac
ALU, FPU.
Hyper-Threading –Intel, CPU sa tvári ako keby boli v PC dva CPU.
Na porovnávanie výkonu
procesorov slúžia testy, ktoré udávajú výkon v MIPS, v MFLOS a
SPEC.
iné procesory: HP Alpha 21364 a PA 8800, IBM Power5
a PowerPC 970, MIPS R16000, Sun UltraSPARC IV
Pamäť
slúži na uloženie (zaznamenanie) informácií a inštrukcií vstupujúcich do
počítača, medzivýsledkov, výstupných údajov ale aj grafických informácií a
obrazoviek.
Delenie pamätí:
podľa vzťahu k PC:
·
vnútorné – operačná pamäť, ROM
·
vonkajšie – HDD, FDD, CD,...
podľa stálosti:
·
volatile memory: informácie sa stratia
keď sa vypne napájanie
·
non-volatile: informácie sa zachovajú sa
vypne napájanie (disky, ROM, PROM, EPROM, EEPROM, flash pamäť
·
erasable memory: pamäť môže byť
prepísaná.
·
nonerasable memory. Nonerasable sú
určite zároveň nonvolatile
RAM
(random access memory) pamäte
·
static RAM (SRAM) používajú sa
v registroch, cache. Rýchle, drahé
·
dynamic (DRAM) musia byť občerstvované
ROM (read only memory)
PROM (programmable ROM) – môže byť do nich zapísané iba raz
EPROM (erasable programmable ROM) – možno zmazať UV žiarením, až
potom zapísať nové hodnoty, mazanie je pomalé
EEPROM(electrically erasable programmable ROM) – je možné prepisovať údaje
Flash memory - podobné EEPROM ale rýchlejšie, v PC
hlavne BIOS
v Kapacita
pamäte
v Rýchlosť
pamäte:
Ø vybavovací
čas – časový interval, ktorý uplynie od okamihu, keď je vyslaná požiadavka na
prenos z pamäte, do okamihu, keď sa požadované údaje objavia na výstupe
pamäte.
Ø cyklus
pamäte – určený je minimálnym časovým intervalom medzi po sebe nasledujúcimi
príkazmi k činnosti.
v Možnosť
zmeny údajov, stálosť
v Hustota
záznamu – udáva počet bytov na jednotku dĺžky alebo plochy pamäťového
prostriedku.
Používané typy pamätí:
·
SIMM
- Single In-line Memory Modules,
30/72 pinov
·
DIMM - Dual
In-line Memory Modules, 168 pinov
·
DDR SDRAM - double-data-rate synchronous
dynamic RAM, 184 pinov
o PC1600 = DDR200
- 100MHz t. j. 1,6GB/s
o PC3700 = DDR466
- 233MHz t. j. 3,7GB/s
·
RDRAM -RIMM - Rambus
DRAM – rýchlejšie ako DDR ale drahé, zatiaľ sa nepresadili
V súčasnosti sa používajú DDR
Odkazy: